Spomienkami sa vrátim do tej starej, zatuchnutej, krásne komunistickej jedálne. Bola to stredná škola. Odborné učilište, aby nedošlo k nedorozumeniu. Ale jedno z tých zanedbanejších. Gýčovými farbami presýtený jarný motív sa čnel nad rozheganými stolmi a človeku hlásal, že bude lepšie. Samozrejme že bude lepšie, predovšetkým keď odtiaľto konečne vypadnem. Sedel […]

Strnisko na tvári napovedá, že na tom nie som najlepšie. Vpadnuté krvavé oči kontrastujú s otrasne žltými zubami. Vrásky na tvári prezrádzajú, že som toho za poslednú dobu zažil dosť. Tmavé tiene vyčerpania, ktoré momentálne zdobia moju tvár sa nedajú rozoznať od modrín z pred včerajška. Zbytočný a hlúpy pracovný úraz. Načo by táto informácia bola hocikomu. […]

Pomedzi špaky a fajčiace indivídua vchádzam do školy, kde ma ako prvé privíta povedomý smrádok spôsobený rozladenými, unavenými, kávou a bagetami predávkovanými študentmi. Ojedinelý duchom neprítomný študent je príjemná zmena v ináč dosť frustrujúco pôsobiacom prostredí. Po povinných pozdravoch sa môžem opäť chvíľku nečinne venovať sebe. Nasadím […]

Všetko, čo sa vám dnes chystám povedať, je zbytočné. Necítim vnútornú potrebu sa vám s tým zveriť, ba dokonca to nerobím preto, aby som na niekoho zapôsobil (ilúzie, že takéto niečo je na internete možné, som sa vzdal po mnohých rokoch jeho brázdenia). Robím to preto, lebo sa to odo mňa očakáva. Áno, počuli ste správne. Mladý, zatiaľ slobodný, ešte […]